Novinky zo sveta PWS

Štúdia prejavov správania a následných zmien vyvolaných medikamentmi u osôb s PWS
 
V USA pracuje výskumný tím Dr. Dykensovej na pochopení vplyvu medikamentov na prejavy správania pacientov s PWS.
Mnoho ľudí s PWS celý život bojuje s neprispôsobivým správaním, ktoré zatieni silné stránky ich osobnosti a má vplyv na ich optimálne správanie. Ak nepomáhajú obvyklé intervencie do prejavov správania, niektorí jedinci s PWS dobre reagujú na lieky, ako sú Prozac, Paxil alebo Zoloft. Niektoré lieky pomôžu pacientom s PWS a výsledkom je menší počet alebo miernejšie záchvaty, výbuchy zlosti, škriabanie pokožky, iní ľudia nereagujú takto pozitívne a zas naopak, správanie niektorých sa dokonca zhorší.
Prečo je výsledok tak rôzny a ľudia s rovnakým syndrómom reagujú na ten istý liek odlišne? Snaha nájsť odpoveď na túto otázku prichádza od farmakogenetikov. Tí sa snažia nájsť prepojenie medzi genetickými rozdielmi v metabolizme liekov s variabilitou reakcií na lieky.
Je potrebné urobiť ďalšie výskumy v tomto smere. Výskum sa bude robiť na vzorke 200 ľudí s PWS, vo veku od 8 – 59 rokov, u obidvoch pohlaví, ktorí buď v minulosti boli, alebo v súčasnosti sú liečení psychotropnými liekmi. Vedci chcú zistiť viac o celej škále možných reakcií, od veľmi úspešných až po negatívne.
 
 
Diabetes mellitus typ 2, Rastový hormón a PWS
 
Rastový hormón (RH) nespôsobuje diabetes mellitus T2DM (typ 2), avšak môže zhoršiť poruchy glukózovej tolerancie alebo cukrovku. Telo je menej citlivé na inzulín a necitlivosť na inzulín (z dôvodu zvýšeného telesného tuku) je hlavným problémom u T2DM. Preto je vždy potrebné uistiť sa, či sú cukrovka a telesný tuk dobre kontrolované, až potom je možné začať s liečbou RH v relatívne malých dávkach, ktoré sa môžu následne zvyšovať. 
 
Cukrovka sa určite neprejaví u väčšiny detí s PWS a naopak: väčšina detí s PWS, ktoré dostali cukrovku, nikdy neboli liečené RH, takže táto súvislosť nie je úplne jasná.
Cukrovku je potrebné kontrolovať  tým, aký vplyv má na liečbu RH: liečba RH môže vyžadovať viac inzulínu alebo orálnych medikamentov. Ak sa s liečbou RH prestane, možno bude potrebné znížiť dávku liekov na cukrovku. Ak má niekto cukrovku (a špecificky aj PWS), neznamená to, že táto osoba nemôže pokračovať v liečbe RH – môže. To je ale rozhodnutie, na ktorom by sa mali dohodnúť rodina a endokrinológ.
 
 
Odber krvi u detí s PWS
 
Osoby s PWS môžu mať problémy pri odbere krvi. Hypotonia a zvýšené množstvo tuku môžu tento výkon sťažovať. Ak malo Vaše dieťa problém s odberom krvi, upozornite na to lekára. Zvyčajne po dvoch nevydarených pokusoch by sa do toho mal púšťať len niekto, kto je v tomto smere najskúsenejší v danom zdravotníckom zariadení. Pri odbere krvi sa dá aplikovať krém EMLA, ktorý pomôže znecitlivieť celú oblasť. EMLA by sa mal aplikovať na pokožku 45 minút pred odberom krvi. Vo všeobecnosti ale deti s PWS veľmi dobre tolerujú bolesť.
 
 
PWS môže maskovať hypotyroidizmus (znížená činnosť štítnej žľazy)
 
Problém spočíva v tom, že PWS môže hypotyroidizmus, ktorý sa dá diagnostikovať jednoduchou krvnou skúškou, zamaskovať. Klinický obraz nemusí byť jasný z dôvodu pomalého metabolizmu, prírastku hmotnosti a ospalosti – typické príznaky ako pre PWS, tak aj pre hypotyroidizmus. Jedná sa o jednoduchú krvnú skúšku (určenie hodnôt TSH a T4, T3 hormónov). Pokiaľ nie sú znormalizované hladiny hormónov štítnej žľazy, deti nemusia dobre reagovať na terapiu RH. Hodnoty hormónov štítnej žľazy je potrebné kontrolovať aj počas liečby RH.
 
 
Koenzým Q10 (CO Q10) a PWS
 
CO Q10 je látka vitamínového charakteru, ktorá sa prirodzene vytvára v ľudskom tele. Je dôležitý pre produkovanie energie v živých bunkách, hlavne vo svaloch. Pri nedostatku tohto koenzýmu sa mnohí jednotlivci môžu cítiť menej energickí, redukuje sa činnosť ich svalov a znižuje sa metabolizmus. CO Q10 pôsobí aj ako antioxidant v krvi a všetkých bunkových membránach.
Osoby s PWS môžu mať zníženú hladinu CO Q10. V takomto prípade vitamínové náhrady môžu pomôcť zvýšiť energetickú úroveň, podporiť správnu činnosť svalov a metabolizmus. Niektorí rodičia majú pocit, že ich deťom tento koenzým pomohol, iní nepozorujú žiaden efekt. CO Q10 nie je náhrada za rastový hormón.
Informácie, ktoré sú k dispozícii o vplyvu CO Q10, sú len informácie rodičov. Doposiaľ sa nezrealizoval žiaden riadený vedecký výskum o vplyvoch tohto koenzýmu na PWS.
Odporúčané dávky predstavujú asi 1 – 30 mg/deň pre novorodencov a maximálne 180 – 200 mg/deň pre staršie deti. V priemere, dávka 60 – 100 mg/deň pre staršie deti a dospelých by mala postačovať na zvýšenie hladiny koenzýmu v krvi na bežné hodnoty u tých jednotlivcov, ktorí mali pôvodne nízke hodnoty. Preto 1- 3 kapsuly denne by mala byť postačujúca dávka pre staršie deti a dospelých.
 
 
Genetika Praderovho – Williho syndrómu: Vysvetlenie pre nás ostatných
 
Pretože genetika syndrómu PWS je zložitá, zvyčajne je potrebné zrealizovať viac ako jedno vyšetrenie na stanovenie diagnózy PWS. Základné testy, ktoré sa používajú na diagnostikovanie PWS sú zobrazené v nasledovnej tabuľke:
 
Genetické testy na diagnostikovanie PWS

 

Test
Čo tento test zistí
Čo nemôže zistiť
Dostupnosť testu
Analýza chromozómov s vysokým rozlíšením
(pozorovanie pod mikroskopom)
Veľké delécie a iné abnormality chromozómov (translokácie a chromozómy navyše)
Malé delécie, uniparentálna dizómia (UPD), imprinting 
Široko dostupný
FISH
Delécie všetkých veľkostí
UPD, od ktorého rodiča pochádza ktorý 15. chromozóm (delécia by mohla znamenať buď PWS alebo Angelmanov syndróm)
Široko dostupný
Nasledujúce sú tzv. „molekulárne“ testy
 
Test - DNA metylácia (potvrdí alebo vyvráti PWS ako diagnózu s takmer viac ako 99% presnosťou)
Vzorec pre imprinting v oblasti 15q11- q13. (Normálne výsledky zobrazia obidva – paternálny a maternálny vzorec DNA. V prípade PWS je len maternálny vzorec, či už je to delécia, UPD alebo imprinting defekt
Akú formu (molekulárnu triedu) PWS má dieťa: delécia, UPD alebo imprinting defekt.
Nie je široko dostupný
DNA polymorfizmus (na zistenie UPD, požadujú sa vzorky krvi od obidvoch rodičov a samotného dieťaťa pre vyššiu presnosť)
Od ktorého rodiča pochádza každý 15. chromozóm. (Ak sú obidva od matky, dieťa má PWS, ak sú obidva od otca, potom má dieťa Angelmanov syndróm), môžu sa zistiť aj niektoré delécie
Imprinting, niektoré delécie
Nie je široko dostupný
Rodiny by mali zvážiť genetické vyšetrenie na zistenie PWS, ak majú:
-         dieťa s nízkym svalovým tonusom (hypotonia), zlým sacím reflexom, a v prípade chlapca – nezostúpenými semenníkmi.
-         dieťa alebo dospelý, ktorý má viac znakov syndrómu alebo doposiaľ nediagnostikované dieťa
 
Niekoľko scenárov pre testovanie:
Ak má skúsený odborník podozrenie na PWS u väčšieho dieťaťa alebo dospelého, ktorí spĺňajú diagnostické kritériá pre PWS, test FISH môže byť vhodným testom, pretože je široko dostupný a zistí sa väčšina prípadov PWS. Ak je test FISH pozitívny (zistí sa delécia), potvrdí sa diagnóza PWS a nie je potrebné ďalšie testovanie. Ak je FISH negatívny, v ďalšom kroku by sa mal vykonať test DNA metylácie. Je to relatívne nový test, dokáže diagnostikovať viac ako 99% osôb s PWS, neurčí však príčinu PWS – či sa jedná o deléciu, uniparentálnu disomiu (UPD) alebo imprinting defekt. Preto ak je FISH negatívny a tento test pozitívny, je po ňom potrebné ďalšie testovanie na zistenie príčiny: UPD alebo imprinting defekt. Ak je UPD test negatívny, príčinou musí byť imprinting defekt. V tomto prípade sa imprinting defekt diagnostikuje procesom eliminácie – pozitívny test metylácie, ale negatívne testy FISH a UPD. Avšak na potvrdenie suspektného defektu sú potrebné testovania v genetických laboratóriách, ktoré sa špecializujú na výskum PWS.
V prípadoch, kde podozrenie na PWS nie je až tak veľké, sa doporučuje vykonať ako prvý test DNA metylácie. Ak je pozitívny, môže sa urobiť v tom istom laboratóriu ďalšie testovanie na stanovenie špecifickej formy PWS. Často sa chybne diagnostikujú novorodenci, ktorí v skutočnosti majú Angelmanov syndróm. (Obidva syndrómy môžu spôsobovať hypotóniu u novorodencov a výsledkom testu FISH je delécia 15. chromozómu). Ak sa však urobí najprv test DNA metylácie, je možné tomuto problému predísť.
 
 
Aké sú možnosti prenatálneho testovania?
V súčasnosti je k dispozícii prenatálne testovanie PWS. Hoci riziko, že druhé dieťa sa narodí s PWS je veľmi malé vo väčšine prípadov, prenatálne testovanie môže poskytnúť dôležité uistenie pre rodinu, že ich bábätko nebude postihnuté. Prenatálne testovanie sa môže robiť aj v prípadoch, kedy genetické vyšetrenie plodu (napr. aminocentéza) ukáže abnormality, ktoré vzbudzujú podozrenie na PWS.
 
 
Rastový hormón a problémy s dýchaním u detí s PWS
 
Aké vznikajú respiračné riziká pre naše deti – či už liečené RH alebo nie? Mali by sme nástojiť na vybratí nosných a krčných mandlí – hlavne ak dostávajú hormón?
Tieto a podobné otázky často rezonovali na endokrinologickej konferencii v Lyone, ktorá bola spoločným stretnutím Lawson Wilkins Pediatric Endocrine z USA a Európskej spoločnosti pre pediatrickú endokrinológiu.
-         Japonskí vedci potvrdili dva prípady hyperplázie (zväčšenie alebo zhrubnutie) tonzíl a adenoidov (krčných a nosných mandlí) po začatí liečby RH. V obidvoch prípadoch došlo k pozoruhodnému zlepšeniu v spánkovej apnoe (zástava dýchania počas spánku) po odstránení obidvoch mandlí.
-         V ďalšej správe z Austrálie sa uvádza prípad šiestich detí s PWS, ktoré sa liečili RH, u ktorých sa vytvoril „signifikantný obštrukčný respiračný problém“, ktorý sa vyriešil po operácií mandlí.
Na druhej strane, výsledkom polysomnografie 17 detí, ktoré neboli liečené RH počas štúdie v Írsku, bolo zistenie, že 82% malo abnormality – štyria centrálne apnoe, jeden obštruktívne apnoe a deväť obidve formy. Chirurgický zásah bol potrebný u všetkých detí vrátane odstránenia mandlí.